1. lekcia

Máme dobré správy. Boh sľúbil, že ak mu budeme veriť a budeme ho poslúchať, bude nás milovať a odpustí nám, dá nám život, ktorý sa neskončí, oslobodí nás od zla a vytvorí s nami úzke priateľstvo.

Veríte tomu? Rozumiete, čo to pre vás znamená?

Biblia hovorí, že sme sa narodili preto, aby sme milovali, poslúchali Boha a užívali si jeho prítomnosť, avšak to nie je možné.

Prečo?

Pretože sme sa narodili oddelene od neho, a to dvoma spôsobmi.

Po prvé, nepoznáme ho a nemôžeme milovať niekoho, koho nepoznáme.

Po druhé, narodili sme sa so zlými túžbami, ktoré nás oddeľujú od Božieho života, vedomostí a lásky. Naše zlé túžby sú dôvodom smrti, choroby, nespravodlivosti, vojny, teda všetkých trápení.

Ako nás zlé túžby odďaľujú od Boha?

Jadrom zla je sebeckosť, ktorá ubližuje vzťahom. Keď sa muž zbližuje so svojou ženou, ľahšie rozpozná, ako ju jeho slová, činy a myšlienky môžu uraziť. To isté platí pre náš vzťah s Bohom. Čím bližšie sa dostaneme k Bohu, tým viac chápeme, ako naše zlo narušuje náš úzky vzťah.

Ako znela Božia odpoveď na odlúčenie od neho?

Boh sa rozhodol stať sa človekom, aby s nami obnovil blízke priateľstvo. Ten človek bol Ježiš.

Prečo bolo dôležité, aby sa Boh stal človekom?

Po prvé, aby sa s nami mohol osobne stretnúť. Po druhé, aby zažil naše radosti, bolesti a ťažkosti. Po tretie, aby znášal trest kvôli našim vinám tak, že zomrel za nás. A po štvrté, aby sa vrátil do života zmyť naše viny, vytvoriť s nami úzke priateľstvo a dať nám život, ktorý sa nikdy neskončí.

Ježiš sa rozdhodol zomrieť za nás, aby nám ukázal, že Boh zlých trestá. Nechceme Boha, ktorý nepotrestá zlo. Ježišova smrť je zárukou, že Boh to neurobí, pretože sa rozhodol potrestať seba za naše zlo, hoci nikdy nič zlé neurobil.

Jeho väčším cieľom však bolo oslobodiť nás od zlých túžob a premeniť naše srdce, aby sme mohli žiť v čistom priateľstve s ním. Ide o to, čo sa v Biblii označuje ako „znovuzrodenie“. Znamená to úplne sa zmeniť, vyslobodiť sa z otroctva našich zlých túžob a žiť v úzkom vzťahu s Bohom.

To znamená, že radostná zvesť sa nekončí pri Ježišovi, ktorý znášal trest za nás.

Biblia hovorí, že Ježiš zomrel, potom vstal z mŕtvych a stále žije. Ponúka nám výmenu: jeho dokonalý život za náš zlomený. Ak príjmeme túto neuveriteľnú ponuku, jeho Duch začne žiť v našom vnútri a pomaly nahradí naše zlé túžby rastúcou túžbou po jeho dobrote.

Priebeh toho, ako nás Ježiš očisťuje a zdokonaľuje, sa nazýva posvätenie. Kým tento život neskončí, nie sme dokonalí. Avšak tento proces dokáže poskytnúť okamžité praktické výsledky.

Tie výsledky nazývame ovocie Ducha: láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, láskavosť, dobrota, jemnosť, vernosť a sebaovládanie. Ak sme kresťania, dokážeme pestovať tieto kvality. Ak nie sme, tak nadišiel čas odovzdať sa Bohu a zblížiť sa s ním prostredníctvom čítania Biblie, odmietaním zla, modlením sa a uctievaním Boha.

Ovocie Ducha nám len tak nerastie. Jedine Duch Svätý to dokáže, ak vyjadríme našu lásku ku Kristovi.

Biblia hovorí, že musíme vziať na seba svoj kríž a nasledovať Ježiša. Táto fráza sa stala symbolom smrti našej sebeckosti. Tak ako Ježiš berie na plecia svoj kríž (mučenícky nástroj!), na ktorom zomrel, symbolicky musíme to absolvovať aj my prostredníctvom smrti našej sebeckosti.

Prečo je to dôležité? Pretože naše sebecké túžby sú v rozpore s Božím želaním. Ježiš žiada, aby sme sa mu úplne odovzdali a verili. Chce, aby sme svoje sebecké túžby vymenili za túžbu po Bohu. Takto by sme mali prejaviť svoju lásku k nemu, skrze pokornú službu Bohu a jeho ľudu.

Ak sa odovzdáme Bohu a zvolíme si ho ako naše jediné uspokojenie, dá nám silu a túžbu poslúchať ho. Je to ako dovoliť mu, aby bol vzduchom, ktorý dýchame. Nadýchnime sa Ježiša. Vydýchnime Ježiša. Zopakujme. Každý deň. Až do smrti. Práve to nám dáva odvahu veriť, že keď nám prikáže správať sa k nepriateľom s láskou, pomôže nám v tom.

Náš vzťah s Ježišom je ten najbližší vzťah, aký môžeme zažiť, pretože jeho Duch je vo vnútri nás. Tento vzťah dokáže zmeniť váš život tým, že mu dôverujete a poslúchate ho s láskou. A v prípade, že sa dopustíte chýb, pomôže vám ctiť si Boha.

Možno ste zvedaví, či by vám takýto život nebránil v tom, aby ste si užili bežný život. S radosťou vám oznamujeme, že vďaka láske k Bohu a poslušnosti si môžeme užívať Boží pokoj a radosť zo života.

Hoci v tomto živote nikdy nie sme úplne oslobodení od zlých túžob a stále robíme chyby, naša láska k Ježišovi nechá hladovať naše zlé túžby, a tak tie strácajú na sile. Boh to robí preto, aby sme sa slobodne tešili z neho, zo sveta a z čistých vzťahov, ktoré nám dal.

Sľub, ktorému väčšina z nás ťažko verí, je, že Boh mení naše túžby. Tak to je. Je to pravda. V opačnom prípade by sme nehovorili o dobrej správe.

Prečo si nezvolí viac kresťanov dobrý život?

Každý kresťan môže žiť oslobodený od zla, avšak sú momenty, kedy to odmietame. Niekedy si vyberieme zlo namiesto Ježiša, dokonca aj potom, čo sme sa stali kresťanmi.

Niektorí sa bránia slobodnému životu bez zla, pretože neveria, že je to možné, alebo že to ponúka Boh. Iní odmietajú žiť slobodne bez zla, pretože je to drahé. Znamená to, že sa úplne a neprestajne odovzdávate Bohu.

Čo to znamená?

Ak sa už odovzdáme Bohu, prikáže nám, aby sme mu neprestajne slúžili. Musí to byť kontinuálne, pretože sa všetci prikláňame k tomu, aby sme sa vrátili k sebeckosti. V Biblii sa tento sklon vyksytuje ako hriešna povaha. Máme to v sebe od narodenia až po smrť.

Ak veríme a dôverujeme Bohu, odmietame zlo, uctievame Boha, čítame Bibliu a stretávame sa s inými kresťanmi, Duch a Kristus v nás začnú meniť naše túžby a poskytnú nám progresívnu slobodu bez hriešnej povahy.

Rast potrebuje čas. Nestrácajte nádej v tomto procese. A nevyhovárajte sa na pomalý pokrok.

Uctievanie Boha prináša trvalú radosť a pokoj ako nič iné na tomto svete. Neotočíme sa zlu chrbtom len pre povahu zla, ale preto, aby sme uspokojenie našli u Boha.

Boh nás vyzýva, aby me sa k nim pridali a pracovali na jeho sláve. Keď sa mu odovzdáme, inšpiruje nás, aby sme sa o toto krásne priateľstvo podelili s ostatnými. Tento proces je evanjelizácia. Ďalej aby ich učili, a to sa nazýva učeníctvo.

To, čo nám on dá, je také dobré, že ak to zažijeme, nemôžeme prestať hovoriť o ňom. Ak raz okúsime a uvidíme, že Boh je dobrý, prirodzene chceme o ňom rozprávať druhým, aby aj oni zažili slobodu a radosť, ktorú sme dostali.

Opäť máme dobrú správu (najlepšiu správu!): Boh sľúbil, že ak mu budeme veriť a budeme ho poslúchať, bude nás milovať a odpustí nám, dá nám život, ktorý sa neskončí, oslobodí nás od zla a vytvorí s nami úzke priateľstvo. Ak sme mu verní do konca nášho života, Boh nám sľúbi, že nám dá nové telo, ktoré je úplne oslobodené od prekliatej zlej túžby, smrti, zlomenosti, aby sme navždy žili s ním.

Zlou správou je, že každý, kto odmietne to, čo Boh ponúka, bude trpieť nekonečným trestom a odlúčením od Boha, čo sme si zaslúžili kvôli našim vinám.

Dobrá správa o Bohu a zlá o tom, čo sa stane, ako ho odmietneme, urobia z evanjelia najdôležitejšiu pravdu v našom živote.

Existujeme, aby sme ho večne ospevovali a užívali si jeho spoločnosť. Často si myslíme, že si musíme vybrať medzi životom, ktorý teší nás a životom, ktorý teší Boha. Pravdou je, že uspokojenie našich zlých túžob neznamená príliš dlhé potešenie. Oddávať sa zlu vedie k depresiám, k podkopávaniu pocitu vlastnej hodnoty, k závislosti na deštruktívnych, zlých formách správania sa.[45] Zlo nás ovláda, vycicáva z nás radosť a zanechá v nás prázdnotu a osamelosť. Robí z nás otrokov.

Keď sa rozhodneme slúžiť Bohu a jeho dobrote namiesto zlu, prítomnosť Boha v našom živote a veľké dary, ktoré nám sľúbil v Evanjeliu, nás potešia a dajú nám slobodu, ktorú nám nikto nemôže vziať.

Musíte dať do toho všetko. Všetku našu neposlušnosť vymeniť za Jeho odpustenie, život a lásku.

Najľahším spôsobom ako si to zapamätať je Pieseň spásy:

Ježiš, ty si zomrel na kríži
A potom vzkriesil , aby zachránil stratených
Odpusť mi všetky moje hriechy
Buď mojím Spasiteľom, Pánom a Priateľom
Zmeň môj život a urob ho novým
A pomôž mi, môj Pane, žiť pre Teba