7. lekcia

Boh nám dáva účinné nástroje k tomu, aby sme dokázali žiť preňho. Ak ich nepoužijeme, zlyháme.

Život je komplikovaný. Kresťanstvo nám neprikazuje skrývať sa, aby sme sa vyhli utrpeniu. Naopak, Boh v našich srdciach roznecuje oheň a prikazuje nám, aby sme ukázali tento plameň a rozohnali temnotu, do ktorej sme sa narodili. Vyzýva nás, aby sme žili inak ako to svet očakáva.

Po znovuzrodení navždy budeme potrebovať neustálu duchovnú výživu. Stravujeme sa niekoľkokrát denne. Spíme mnoho hodín. Každý deň pijeme veľa vody. Duchovnými náprotivkami potravín, vody a spánku sú čítanie Biblie, modlenie a uctievanie Boha spolu s ostatnými.

Svet je špinavý. My musíme byť čistí. V priebehu života sú naše srdcia denne posypané špinou. Očami vidíme skazu. Ušami počujeme kliatby. Cítime bolesť z tŕňov a údery priateľov. Jazykom ochutnávame horký jed. Naše nosy cítia zápach smrti.

Aké nástroje nám Boh poskytuje, aby sme sa očistili od špiny, zahnali temnotu a zmenili svet okolo nás?

Po prvé, ako sme už spomenuli, v Biblii prezradil svoj plán týkajúci sa nášho života. Čítaním biblického textu a uchovávaním Božích sľubov v našich srdciach sa naša myseľ stáva čistejšou a srdce silnejším.

Po druhé, Boh do nás vložil Ducha Svätého, aby sme sa k nemu mohli modliť a cítiť jeho odpoveď. Prehlbuje to našu vieru, dáva nám silu žiť odlišne a pomáha nám zmeniť svet.

Po tretie, stvoril nás, aby sme ho uctievali. Keď ho uctievame, Boh uspokojuje naše túžby a začína liečiť naše rany, ktoré nám spôsobil svet.

Po štvrté, stvoril nás, aby sme milovali a tešili sa z ľudí, zvierat a zo sveta s určitými hranicami. Treba dať prednosť ľudským vzťahom a spoločne sa tešiť z prirodzeného sveta.

Potrebujeme dať prednosť tráveniu času s inými, ktorí veria v Boha a milujú ho rovnako ako my. To nás posilňuje a zabraňuje nám stratiť rovnováhu. Je to cirkev. Potrebujeme dať prednosť tráveniu času s inými, ktorí veria v Boha a milujú ho rovnako ako my. To nás posilňuje a zabraňuje nám stratiť rovnováhu. Je to cirkev. Cirkev nie je len budova kostola, v ktorej sa stretávame, alebo bohoslužba, na ktorej sa zúčastňujeme; cirkev sú ľudia, ktorí milujú Boha aj nás. Tráviť čas s inými ľuďmi, ktorí milujú Boha (čítanie Biblie, modlenie sa, uctievanie Boha a vzájomná pomoc v tom, aby sme žili tak ako nám to káže on v Biblii) je veľmi dôležité.

Mnohí si kladú otázku, či je dôležité stretávať sa s inými kresťanmi. Podľa Biblie však práve o to ide. Ježiš vstal z mŕtvych, aby vybudoval milujúce spoločenstvo: spoločenstvo, ktoré je v ňom očistené a je ním naplnené. Ukázal to svojím správaním po zmŕtvychvstaní, keď jedol so svojimi priateľmi, prechádzal sa s nimi a bol u nich na súkromnej návšteve.

Ak by nám to nestačilo, možno pomôže príbeh, o ktorý sa s nami podelil jeden kňaz:

Jedného dňa prišiel za kňazom muž a povedal: „Otče, môj brat Pavol sa odlúčil odo mňa aj od ostatných kresťanov. Mali by ste sa s ním porozprávať a presvedčiť ho, aby sa vrátil k nám!“

Kňaz zavítal do Pavlovho domu, zaklopal a on mu dovolil vstúpiť.

Keď vošiel, uvidel Pavla, ako hľadí do horiaceho ohňa. Zamávali si na pozdrav a kňaz si sadol vedľa Pavla a tiež hľadel do ohňa. Po chvíli kňaz zdvihol kovové kliešte, vzal z ohňa žeravé uhlie a položil ho na kamennú podlahu hneď vedľa ohňa. Kývol smerom k Pavlovi, usmial sa a čakal. Po niekoľkých minútach uhlie vychladlo.

Kňaz opäť kývol hlavou smerom k Pavlovi, zdvihol uhlie a hodil ho späť do ohňa. Po chvíli sa uhlie opäť rozhorelo. Kňaz sa zasmial, ešte naposledy kývol hlavou smerom k Pavlovi, postavil sa a odišiel.

To uhlie sme my. Bez horiaceho ohňa, teda ostatných okolo nás vychladneme a nakoniec stratíme svoj oheň. Musíme si vytvoriť návyk usilovne sa modliť a uctievať Boha na dennej báze, tráviť čas prioritne s inými kresťanmi, aby sme si navzájom pomáhali s ciešom radostne slúžiť Bohu.

Ak to urobíme, Boh nás posilní, povzbudí a požehná. Následne nám dá príležitosť podeliť sa o Evanjelium s ľuďmi, ktorí ho potrebujú rovnako ako my.